Netradičný recept v tradičnom nárečí VALACHOV WURŠTAK

 

Niekedy stojí za to, pozrieť sa "pod zásteru". Zvlášť, ak ide o tradície. V tomto krátkom príspevku je možné objaviť nielen humorný prístup ku kuchárčeniu, ale aj odkaz na knihu, ktorá má v úvode jemný nádych erotiky, aby chuť jedla gurmánov uspokojila všetky zmysly. Možno bude zaujímavé "prelúskať sa" čítaním textu, ktorý je v pôvodnom nárečí a objaviť tam "skryté tajomstvá"...

 

Netradičný recept - VALACHOV WURŠTAK

Už z nadpisu vidno, že švetoznamu značku VW ňemaju ľem v Berliňe, aľe aj mi v Novejši, akurat že u ňich še pod VW ukriva ľudove vožidlo u nas ľudove žradelko. No a zakľa še Ňemčure prehaňaju v motoroch a od hladu im rapči, rinči, čerči a žgvirči v bruhu, ta mi še najeme tak, že nas prehaňa tjež, akurat že rapči, rinči, čerči a žgvirči na budaru. Vracme še aľe o paru hodzini nazad a podzme urobic Valachov wurštak.

 

Co treba u Valacha kupic?

Kvašnu kapustu z Hozelca, šmaľec zos Špiskich Tomašofcoch, kolbasu z Kravanoch a mľetu červenu papriku z Čehoch.

 

Po co treba isc na tarh?

Ta po cebuľu.

 

Jak postupovac? (Ňe na Berlin, na wurštaka...)

V perfšim harencu roztopime šmaľec (faknšmekri prirucja, aľe bizovňe ľem das pol malej ložki krištalcuker) a jak začňe peňic nasipeme nakrajanu a premitu kvašnu kapuscičku. Sem, tam pomješame a jak sceme, žebi bulo žradelko ešči vecej slovenske, ta nastruhame cez tarelko aj jednu malu surovu gruľu. Dušime, ku koncu okoštujeme, jak treba dohucime, šturime do ruri, žebi še trimalo ceple a perfše dejstvo je skončeno.


Na denku nakrajame cebuľu tak, žebi še nam narobili cenke koľeska. Kolbasu najsamperfši prerežeme na polku na dlužku, potim rozrežeme konce a tjež kuščičko narežeme pasiki na verhu. Do pekačika pridame šmaľec a jak še rozpušči, ta pomali pečeme kolbasu aj cebuľu, až kim ňe je fajňe hňeda. Vibereme a do šmaľcu vľejeme das pol deci horucej vodi, prisipeme mľetu červenu papriku a ešči kuščik podinstujeme. Opona idze druhi raz dolu.
Na taňer rozdžabeme kvašnu kapuscičku, na to položime dva kuski opečenej kolbaski, kolo ňej koľeska cebuľi a poľejeme s vipekom. Pridame vidľičku, hľebik a možeme čapac. Ostava vijsc na forbinu, pokloňic še a jak vam aj začapkaju, ta im naisto šmakovalo.

 

Co doložic na koňec?

Tak, jak v dzivadle ňevistačja s jednu hru cez calu sezonu, aňi vi ňemožece cali rok poskakovac kolo šporheľtu ľem s wurštakom. Bo aj najľepše jedlo še časom preje. Jak aľe zaľistujece v mojich troch kňižkoch "ŠI TO, CO CI ŠMAKUJE", "JAK VIPIJEŠ, TA ŠMAKUJE" a  "POD ŠURCOM ŠMAKUJE", ta je tam dovedna stotrinasc receptoch. Od holubkoch kučeravej Anči až po Zuzkinu znamenitú zemiakovú polievku zo Závadky. A s takim repertuarom vitrime jedno dzivadlo aj dzešec sezoni a vi pri šporheľce aj cali život. A ľudze vam od stola začapkaju.


Dobri šmak!

 

Tip od Valacha?

Jednoznačne trilógia, ktorú nájdete tu: >>> CHCEM VIDIEŤ TRILÓGIU <<<

 

 

Obrázky: pixabay.com, valachshop