Špalda nie je zázrak 21. storočia

Obľúbili ste si špadové cestoviny, biely chlebík ste vyradili z jedálnička a v kuchyni vám pribudla nová nádobka s označením špaldová múka? Prezradíme vám, prečo ste urobili dobre.

 

Obilie s chuťou orieškov

História špaldy (druh nešľachtenej pšenice) siaha do obdobia staroveku (8 tisíc rokov p.n.l.), kedy klasická pšenica ešte neexistovala. Poznali ju Európania, ale pestovaná bola aj v starovekom Egypte, Ríme a  pochutnávali si na nej Kelti i Gréci. Legionári ju dostávali ako súčasť mzdy. A prečo sa postupne vytrácala? Uvoľnila miesto vyšľachtenej pšenici, kvôli vyšším výnosom a menším nárokom na pestovanie.

 

 

Obľúbencov v dávnych časoch i dnes si získala najmä vďaka svojej  chuti, keďže v staroveku ešte o jej pozitívnych účinkoch na ľudský organizmus nebolo toľko informácií. A ak aj boli, neboli šírené prostredníctvom médií a internetu.

Odborníkom na obilniny ale aj laikom pripomína chuť orieškov. A s nimi má spoločné aj čosi iné. Je to špeciálny obal zrna, ktorú ju ochraňuje pred vonkajšími vplyvmi a zároveň zachováva vysoký obsah živín v zrne.

 

„Keby už človek nemohol nič jesť a nič mu nepomáhalo, špalda ho postaví na nohy“

 

Výrok svätej Hildegardy z Bingenu (nemeckej mystičky, prírodovedkyne, lekárky a spisovateľky) upozorňoval na blahodarné účinky tejto obilniny už v 11. storočí.

Vďaka vysokému obsahu bielkovín (17%), tukov (2,5%), vitamínov (skupiny B, A, E) a minerálnych látok (fosfor, draslík, horčík, vápnik a zinok), stimuluje imunitný systém. Beta-karotén a tiokynát pôsobí regeneračne na telové bunky a chráni ho tak pred infekciami. Vysoké množstvo vlákniny zasa pozitívne ovplyvní trávenie a pomáha predchádzať žlčníkovým kameňom. Pomôže však aj ľuďom trpiacim migrénou, aterosklerózou, či cukrovkou. Zaženie vysoký cholesterol a po dlhodobom užívaní zníži problém vysokého krvného tlaku. Ak ste z tých šťastlivcov, ktorých uvedené problémy obchádzajú, využite ďalší účinok špaldy. Upokojuje a posilňuje psychiku a to bez vedľajších škodlivých účinkov.

Posledné štúdie odporúčajú zaradiť ju do jedálnička aj pri karcinogénnych ochoreniach, pretože má protirakovinové účinky. Vysoké množstvo rastlinných estrogénov, ktoré pôsobia na hormonálne predurčené druhy rakovinových ochorení, sa skrýva v okrajových vrstvách zrniečok. Farmácia ešte tento fakt nepotvrdila, ale prečo by sme nemohli veriť v jej zázračnej účinky?

Potvrdíme mýtus? Celozrnná múka je zdravšia než biela.

O škodlivosti lepku na ľudský organizmus sa píše všade. Počet celiatikov či alergiokov na lepok stúpa. No aj špalda ho obsahuje. Nachádza sa v nej však v menšom množstve ako v pšenici, preto ju lekári pri ľahších formách alergie, či celiakie nezakazujú.

 

 

A prečo je celozrnná múka dietológmi preferovanejšia ako biela?

Celé zrnká – či už špaldové, pšeničné alebo ražné sú zdraviu prospešnejšie. Celozrnná múka obsahuje všetky zložky zrna (biela je zbavovaná vrchnej obalovej časti - otrúb a klíčka). Bielej múke chýba vláknina, a preto má tendenciu zotrvávať na stenách čriev, čo môže spôsobovať koliky a zápchu.

Zrná, ktoré naše telo dlhšie trávi, pomáhajú prebudiť metabolizmus, vďaka čomu počas trávenia spálime viac kalórií. Druhou výhodou procesu dlhšieho trávenia je, že nás pokrmy z celozrnnej múky zasýtia na dlhšiu dobu.

O jej účinkoch na organizmus sa však každý  najlepšie presvedčí „na vlastnej koži“.