Včelia materská kašička

Včelia materská kašička

Čo je to včelia materská kašička

Materská kašička je výlučok hltanových žliaz včiel medonosných vo veku približne 6-14 dní – tzv. dojčičky. Materská kašička je potravou pre plod, včeliu matku a trúdy. Je to smotanovožltá, staršia až jasnohnedá hmota medovitej konzistencie a slabo výraznej vône, priesvitná. Materská kašička pôsobí na rýchly vývoj matky a dáva jej obdivuhodnú schopnosť klásť takmer neuveriteľné množstvo vajíčok a žiť neporovnateľne dlhšie ako ostatné včely. Tieto poznatky viedli k tomu, že materská kašička sa začala po objavení chemicky skúšať a potom využívať ako liečivo.

História materskej kašičky

Zdá sa, že história materskej kašičky siaha až do najstarších čias ľudstva. Už praobyvatelia Ameriky Inkovia poznali jej blahodarné účinky. Používali ju pre duševné a telesné vzpruženie. Materskú kašičku poznali aj Egypťania a Rimania. Používali ju hlavne na kozmetické účely.

Materská kašička prekonala za posledné stáročia obdivuhodný vývoj. Najprv niektorí nadšení včelári poukazovali na zistené vlastnosti materskej kašičky a na jej účinky na včeliu matku, na niektoré zvieratá a ľudí. Potom sa jej zmocnili špekulanti, stala sa známou na celom svete nielen včelárom, ale aj širokej verejnosti (pod názvom „geleé royale“ = kráľovská kašička). Vedel o nej každý ako o zázračnom lieku. Bola liekom na všetko a dávno túžobne hľadaným elixírom života.

Kozmetické firmy v USA prešli na výrobu preparátov Gelée royale a veľmi dobre na nich zarábali. Pleťové krémy sa stali pridaním materskej kašičky luxusným artiklom. Zdvihnutá vlna špekulácie však napokon upadla, po úspechoch prišli aj neúspechy, po nadšení sklamanie. Tento zázračný liek začal strácať príťažlivosť.

I keď už od roku 1888 dodnes prebieha intenzívny výskum materskej kašičky, ktorým sa dokázalo, že má blahodarný vplyv nielen na včely, ale i na ľudí, najmä pri niektorých ochoreniach a v starobe, predsa spočiatku akoby nebol záujem o jej farmaceutické využívanie. Materskú kašičku používali predovšetkým včelári, prípadne ich známi. Robili tak hneď po jej vybraní z materskej bunky a až neskôr ju z konzervačných dôvodov začali miešať s medom tzv. med s materskou kašičkou.

Získavanie materskej kašičky

Najviac materskej kašičky sa nachádza v materskej bunke (zvláštna včelami vystavaná bunka, v ktorej sa vyvíja matka, tvarom a veľkosťou sa od ostatných šesťuholníkových buniek odlišuje). Materské bunky stavia včelstvo vtedy, keď si chce z akéhokoľvek dôvodu vychovať novú matku. Odtiaľ ju lopatkou alebo odsávačom vyberáme a odkladáme do nádob z tmavého skla. Podpora včelstva k výstavbe materských buniek, príprava sérií a prehľad odchovných metód je vyčerpávajúca téma. Materská kašička má limitovanú životnosť, a preto sa najneskoršie do 3 hodín po jej získaní z materských buniek musí konzervovať v mede či lyofilizovať (súčasne zmrazovať a vysušovať).


Včely

Využitie materskej kašičky


Farmaceutické:

ako psychofarmakum, proti predčasnému starnutiu, rôznym tráviacim poruchám, dermatózam, poruchách urogenitálneho systému, na celkové zvýšenie odolnosti. Aplikuje sa orálne a vo forme masti.


Kozmetické:

výrazné dermatologické - omladzujúce účinky. Používa sa najčastejšie do pleťových krémov, pleťových vôd, masiek a mliek.


Doplnok výživy:

najmä pri pooperačných stavoch, v starobe a pod., v natívnom stave alebo v kombinácii s inými potravinami (med, jogurt a pod.).



Použitá literatúra:

BROŽEK, J.: Včelí produkty, Český svaz včelařů. Praha, 1986

VITTEK, J., JANČÍ, J.: Včelia materská kašička. Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, Bratislava, 1968 

CHLEBO, R.: Včelie produkty. [online] In: Pôdohospodársky poradenský systém [10-10-2003] www.agroporadenstvo.sk/zv/vcely/vcely_03.htm


Autor: BE