Liptov - ovčiarstvo v liptove

množstvo fotografií zo salašov liptova, príbehy bačov a opísanie ich každodenného života popri paseniu oviec...

Novinka
Cena: 33,00 €
Cena platná od 14. 8. 2018

Dodacia lehota: do 3 pracovných dní


Doprava zdarma nad 45 €

Doprava zdarma nad 45 €

Garancia slovenského alebo českého výrobku

Garancia slovenského alebo českého výrobku

Doručenie do 3 pracovných dní

Doručenie do 3 pracovných dní


Pomôžte ostatným nakupujúcim sa správne rozhodnúť a napíšte svoju skúsenosť s výrobkom. Ďakujeme

 

Kniha tematicky nadväzuje na monografie Liptov v ľudovej kultúre, ktorá vyšla v roku 2014  a Liptov – ľudové umenie z roku 2017. Je súčasťou dlhodobého projektu prezentácie ľudovej kultúry regiónu a jej priblíženia  širokému okruhu čitateľov.

Tradičné formy chovu oviec v Liptove boli autorkou po prvý krát publikované v roku 1999 v knihe Ovčiarstvo a salašníctvo v Liptove. Nová kniha prináša podstatne rozšírené a doplnené informácie o ovčiarstve v regióne, najmä o pasení oviec a salašnom hospodárení na vysokohorských pasienkoch a holiach v oblasti Západných Tatier v minulosti.

Táto časť je ilustrovaná množstvom dobových doteraz nepublikovaných a teda neokukaných fotografií ovčiarov pri ich práci a živote na salašoch. Pre čitateľa budú zaujímavé skutočné príbehy zo života bačov a valachov, ich osobné spomienky a zážitky. Modernizáciu ovčiarstva dokumentujú záznamy z terénnych výskumov autorky v osemdesiatych rokoch  20.storočia. 

Súčasné obdobie, ktoré autorka nazvala malou renesanciou ovčiarstva v Liptove je charakteristické tým, že  viacerí chovatelia oviec  znova na salašoch a v malých mliekarňach vyrábajú tradičnými postupmi bez tepelnej úpravy mlieka  kvalitný ovčí syr.

Pastierska kultúra a tradičné formy salašného chovu oviec významne ovplyvnili ľudovú kultúru Liptova. Je to nielen tzv. valaská paráda – odevy ovčiarov a artefakty, ktoré patria k valaskému stavu : opasky, kapsy, valašky, palice, kovové ozdoby spínadlá. Špecifickým prejavom je pastierske rezbárske umenie, kde patrí výroba črpákov, salašného riadu a figurálna plastika s ovčiarskou tematikou. K ovčiarstvu patria hudobné a tanečné folklórne prejavy  so svojimi  charakteristickými znakmi. Viaceré prejavy pastierskej kultúry sa v našom regióne uchovali až do súčasnosti.

 

RECENZIA:

Ovčiarstvo je na Slovensku čosi ako naše rodinné striebro. Opradené je príbehmi – rozprávkami, mýtmi, romantizujúcimi predstavami o živote pastierov v horách. Bez neho by nemohli byť bryndzové halušky naším národným jedlom.

Bryndza, ktorá sa dosiaľ v niektorých krajinách predáva pod názvom Liptovský syr, by nebola žiadaným darčekom pri návštevách v zahraničí, kde treba priniesť kúsok Slovenska. Neexistovala by valašská kultúra, ktorá sa cez valašky, črpáky, píšťaly, široké vybíjané opasky a odzemky dostala cez filmovú produkciu či suveníry do povedomia ľudí ako symbol slovenskej ľudovej kultúry.

Už niekoľko generácií detí je odchovaných na rozprávkových postavičkách pastierov oviec Kubkovi a Maťkovi. A ktože by nepoznal anekdoty o chytrých bačoch? Jeden súčasný aj s ťažkopádnym valachom nás v televíznej reklame na slovenský obchodný reťazec nabáda ku kupovaniu slovenských výrobkov. Návšteva „ozajského“ salaša s ochutnávkou čerstvých produktov patrí k zážitkovej turistike, aj keď jeho súčasný vzhľad zmenili prísne hygienické kritériá Európskej únie.

Vymenovať by sa iste dali aj ďalšie atraktívne spodobovania tradičného ovčiarstva, popri nich sa však často zabúda, že je to predovšetkým práca. Tvrdá práca aj napriek civilizačným zmenám, ktoré neobišli ani salaše na odľahlých miestach Slovenska. A za ňou sú ľudia, ktorých v skutočnosti ani nebolo tak veľa, že by sme ich nevedeli vypátrať v regióne Liptov, kde ovčiarstvo prekvitalo už v 18. storočí. A práve o nich je táto kniha.

Ovčiarstvo je významnou témou aj v slovenskej etnológii. Zdanlivo vyčerpávajúco o ňom písal jeden z najlepších znalcov ovčiarstva v strednej a juhovýchodnej Európe Ján Podolák. Možno aj to bol dôvod, že tejto témy sa veľa ďalších autorov nechopilo. A azda aj preto, že si ju bolo treba skutočne doslovne odchodiť po horách aj po dolách.

Kto sleduje publikačnú tvorbu Ivety Zuskinovej vie, že je jednou z mála etnológov/etnologičiek, ktorí popri spomenutom autorovi kníh o ovčiarstve do tejto problematiky vážnejšie zabŕdli. Dokázala mu byť v téme rešpektovanou partnerkou. Spätosť autorky s Liptovom a ľuďmi v tomto regióne jej umožnila veľmi autenticky spoznať prácu ovčiarov a osobností, ktoré túto prácu vykonávali podstatnú časť svojho života, mali dôveru miestnych obyvateľov, ktorí im zverovali ovce ako časť svojho majetku, zažili ovčiarstvo aj v podmienkach socialistickej kolektivizácie poľnohospodárstva, či súčasných fariem.

Tému ovčiarstva na Slovensku však autorka posunula aj do roviny odbornej popularizácie keď iniciovala a ako riaditeľka Liptovského múzea aj realizovala vznik Ovčiarskeho múzea v Liptovskom Hrádku – svojím zameraním jediného na Slovensku. Dlhoročný zber materiálu k téme ovčiarstva ju priviedol na myšlienku zozbierané informácie odovzdať širšej verejnosti. Urobila to osvedčeným spôsobom, ktorý si vytvorila už v niektorých predchádzajúcich publikáciách o Liptove. Vlastný odborný výklad doplnila pôvodným materiálom z terénu, ďalšími písanými – dosiaľ pre čitateľov neobjavenými textami, množstvom zaujímavých fotografií a archívnych materiálov.

Hlavné texty a doplňujúcej informácie na margách strán sa navzájom dopĺňajú, prelínajú aby vytvorili čo najplastickejší obraz o vymedzených oblastiach života a práce liptovských ovčiarov.

Ak čitateľ očakáva konzistentnú prehľadnú publikáciu o histórii a technológii pasenia oviec, mal by azda siahnuť po starších etnologických prácach k tejto téme. V tejto knihe sa totiž dozvie všetko – všeobecné aj detailné – avšak v odľahčenej odbornej interpretácii a množstve autentických materiálov.

Iveta Zuskinová ako skúsená múzejníčka veľmi dobre pozná silu drobných ľudských príbehov, prostredníctvom ktorých sa dá priblížiť každodenný život v kontexte dejinných udalostí, ktorých aktérmi boli a sú aj liptovskí ovčiari.

Keď sa do tejto knihy začítate na hociktorom mieste, zažijete príbeh dlhoročného spolužitia človeka so zvieraťom v lone horskej prírody. Nájdete sa na nevšednom pracovisku, kde pre plnenie zodpovednej a neľahkej práce treba nekompromisne dodržiavať znalosti a pravidlá získané stáročnými skúsenosťami predkov, ale aj dočasné odlúčeného od svojho spoločenstva, si kompenzovať činnosťami, ktoré robia život v odlúčení znesiteľnejším. Spoznáte minulosť pretrvávajúcu do súčasnosti v podobe jedinečného kultúrneho dedičstva.

Prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc.

Ústav etnológie SAV a katedra etnológie UKF Nitra

 

O autorke:

PhDr. Iveta Zuskinová ako etnologička, kultúrna historička, múzejníčka a organizátorka svojim celoživotným odborným pôsobením v Liptove získala komplexné poznatky o spôsobe života a kultúre rôznych spoločenských vrstiev v minulosti. Významne sa podieľala na výstavbe, sprevádzkovaní, tvorbe expozícií a programových podujatí Múzea liptovskej dediny v Pribyline, skanzenu s jedinečnou skladbou objektov a historických prostredí.

Z Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku vybudovala významné odborné pracovisko, pre jeho sídlo zabezpečila rekonštrukciu historickej budovy známej ako Soľný úrad a autorsky viedla inštaláciu súčasných etnografických a historických expozícií. Ako riaditeľka Liptovského múzea v Ružomberku pracovala na obnove a sprístupnení viacerých národných kultúrnych pamiatok v správe múzea a viedla aj rekonštrukciu a nadstavbu sídelnej historickej budovy múzea.

Je autorkou publikácií o rôznych formách ľudovej kultúry, napísala množstvo odborných a odborno-populárnych článkov. Najvýznamnejším dielom autorky je komplexná regionálna monografia Liptov v ľudovej kultúre, vydaná v decembri 20l4. Od roku 1994 vedie občianske združenie Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny, ktoré významne podporuje uchovávanie a prezentáciu ľudovej kultúry. Je zakladateľkou a riaditeľkou špecializovaného Ovčiarskeho múzea so sídlom v Liptovskom Hrádku.

Iveta Zuskinová je autorkou námetu projektu Čipkárska cesta ktorý bol v rokoch 2008 - 2011 realizovaný v spolupráci s klubmi paličkovanej čipky vo viacerých regiónoch Slovenska. V rámci projektu cezhraničnej spolupráce s Poľskom (2011 - 2012) vybudovala v Národopisnom múzeu stálu špecializovanú expozíciu regionálnej paličkovanej čipky a je autorkou publikácie Paličkovaná čipka v Liptove.

Podrobnosti:
Počet strán: 227 strán
Väzba: pevná väzba
Rozmer: 285×215 mm
Hmotnosť: 1040 g
Jazyk: slovenský jazyk
Rok vydania: 2018
Autor: Iveta Zuskinová

Súvisiace produkty