Špalda nie je zázrak 21. storočia
20. augusta 2020
Obľúbili ste si špadové cestoviny, biely chlebík ste vyradili z jedálnička a v kuchyni vám pribudla nová nádobka s označením špaldová múka? Prezradíme vám, prečo ste urobili dobre.
Obilie s chuťou orieškov
História špaldy (druh nešľachtenej pšenice) siaha do obdobia staroveku (8 tisíc rokov p.n.l.), kedy klasická pšenica ešte neexistovala. Poznali ju Európania, ale pestovaná bola aj v starovekom Egypte, Ríme a pochutnávali si na nej Kelti i Gréci. Legionári ju dostávali ako súčasť mzdy. A prečo sa postupne vytrácala? Uvoľnila miesto vyšľachtenej pšenici, kvôli vyšším výnosom a menším nárokom na pestovanie.
Obľúbencov v dávnych časoch i dnes si získala najmä vďaka svojej chuti, keďže v staroveku ešte o jej pozitívnych účinkoch na ľudský organizmus nebolo toľko informácií. A ak aj boli, neboli šírené prostredníctvom médií a internetu.
Odborníkom na obilniny ale aj laikom pripomína chuť orieškov. A s nimi má spoločné aj čosi iné. Je to špeciálny obal zrna, ktorú ju ochraňuje pred vonkajšími vplyvmi a zároveň zachováva vysoký obsah živín v zrne.
„Keby už človek nemohol nič jesť a nič mu nepomáhalo, špalda ho postaví na nohy“
Výrok svätej Hildegardy z Bingenu (nemeckej mystičky, prírodovedkyne, lekárky a spisovateľky) upozorňoval na blahodarné účinky tejto obilniny už v 11. storočí.
Vďaka vysokému obsahu bielkovín (17%), tukov (2,5%), vitamínov (skupiny B, A, E) a minerálnych látok (fosfor, draslík, horčík, vápnik a zinok), stimuluje imunitný systém. Beta-karotén a tiokynát pôsobí regeneračne na telové bunky a chráni ho tak pred infekciami. Vysoké množstvo vlákniny zasa pozitívne ovplyvní trávenie a pomáha predchádzať žlčníkovým kameňom. Pomôže však aj ľuďom trpiacim migrénou, aterosklerózou, či cukrovkou. Zaženie vysoký cholesterol a po dlhodobom užívaní zníži problém vysokého krvného tlaku. Ak ste z tých šťastlivcov, ktorých uvedené problémy obchádzajú, využite ďalší účinok špaldy. Upokojuje a posilňuje psychiku a to bez vedľajších škodlivých účinkov.
Suroviny kúpite u nás
−4,32 %
Posledné štúdie odporúčajú zaradiť ju do jedálnička aj pri karcinogénnych ochoreniach, pretože má protirakovinové účinky. Vysoké množstvo rastlinných estrogénov, ktoré pôsobia na hormonálne predurčené druhy rakovinových ochorení, sa skrýva v okrajových vrstvách zrniečok. Farmácia ešte tento fakt nepotvrdila, ale prečo by sme nemohli veriť v jej zázračnej účinky?
Potvrdíme mýtus? Celozrnná múka je zdravšia než biela.
O škodlivosti lepku na ľudský organizmus sa píše všade. Počet celiatikov či alergiokov na lepok stúpa. No aj špalda ho obsahuje. Nachádza sa v nej však v menšom množstve ako v pšenici, preto ju lekári pri ľahších formách alergie, či celiakie nezakazujú.
A prečo je celozrnná múka dietológmi preferovanejšia ako biela?
Celé zrnká – či už špaldové, pšeničné alebo ražné sú zdraviu prospešnejšie. Celozrnná múka obsahuje všetky zložky zrna (biela je zbavovaná vrchnej obalovej časti - otrúb a klíčka). Bielej múke chýba vláknina, a preto má tendenciu zotrvávať na stenách čriev, čo môže spôsobovať koliky a zápchu.
Zrná, ktoré naše telo dlhšie trávi, pomáhajú prebudiť metabolizmus, vďaka čomu počas trávenia spálime viac kalórií. Druhou výhodou procesu dlhšieho trávenia je, že nás pokrmy z celozrnnej múky zasýtia na dlhšiu dobu.
O jej účinkoch na organizmus sa však každý najlepšie presvedčí „na vlastnej koži“.
Obrázky: pixabay.com, valachshop
